reklama

Najnovšia hlúposť o konci cédečiek

Dobre, všetci sme to už raz počuli. CD je mŕtve, LP je mŕtve, ľudia už nikdy nebudú kupovať nahraté záznamy hudobných výkonov, že v podstate záznamy nahratej hudobnej produkcie prestanú existovať, že odteraz sa bude všetko sťahovať z internetu, všetko bude zadarmo a hudba sa v podstate bude skladať len pre to, aby existoval dôvod, aby interpreti chodili na koncerty a vystúpenia. A aby hlavne existoval dôvod, aby fanúšikovia chodili Opakovane na koncerty svojich obľúbených spevákov či skupín. A ak sa bude niečo v dákej forme šíriť, tak to budú maximálne nahrávky zo spomenutých koncertov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Dobre, všetci sme to už raz počuli. CD je mŕtve, LP je mŕtve, ľudia už nikdy nebudú kupovať nahraté záznamy hudobných výkonov, že v podstate záznamy nahratej hudobnej produkcie prestanú existovať, že odteraz sa bude všetko sťahovať z internetu, všetko bude zadarmo a hudba sa v podstate bude skladať len pre to, aby existoval dôvod, aby interpreti chodili na koncerty a vystúpenia. A aby hlavne existoval dôvod, aby fanúšikovia chodili OPAKOVANE na koncerty svojich obľúbených spevákov či skupín. A ak sa bude niečo v dákej forme šíriť, tak to budú maximálne nahrávky zo spomenutých koncertov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto je jedna z najväčších hlúpostí, akú som kedy počul....v podstate by som ju zaradil medzi tvrdenia typu : „Zem je rovná doska“ , „Titanic je nepotopiteľný“ , „Ľudia vo vlakoch umrú keď sa dosiahne rýchlosť 60 km/h“ (populárne tvrdenie odporcov vlakov v čase ich vzniku), či „Slovensko dopláca na Bratislavu“... Dnes si už málokto uvedomuje, že hudobná zábava bola do konca 19. storočia mimoriadne elitárska záležitosť. Teraz nehovorím o spoločnej, prevažne aktívnej, sociálne indukovanej hudobnej produkcii, ktorá sa diala pri spoločnom kosení trávy, či pri páraní peria, prípadne každý večer po poslednom pohári v miestnej vieche, alebo dedinskej krčme. Hovorím o elitárskej zábave počúvania hudby. O pasívnom počúvaní hudby. Dobre, nazvime to dnešným jazykom – hovorme o „koncertoch“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koncerty organizovali mecenáši a nadšenci kultúry a umenia ( po dnešnom promotéri a producenti), na ktoré pozývali vybranú spoločnosť (návštevníkov koncertu), ktorí sa koncertov zúčastňovali a ako odmenu poskytovali rôzne protislužby (vstupné)...a to od protislužieb politických, finančných, sociálnych, po protislužby ochranné a aj sexuálne (koncert bol spoločenskou platformou efektívneho lobbingu)...

Pri tejto schéme nikoho nemôže napadnúť, že by hudba bola plebejskou či neskôr proletárskou zábavou. Hudba bola vždy zábavou vyššej triedy. V podstate ešte aj veľkí patrioti, ako napríklad Ema Destinová, nemohli svojmu milovanému národu spievať inde, ako na doskách divadiel a pódií, ktoré boli členom nižšej strednej triedy, či nižšej triedy nedostupné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol to až vynález uchovania záznamu, T.A. Edisona a jeho následovníkov - spoločnosti VICTOR alebo EMI, ktoré distribuovali nahraté nosiče, plné hudby a hlasu, medzi ľudí...boli to až títo Guttenbergovia zvuku, ktorí priniesli revolúciu do sveta hudby...sveta, ktorý prináša – podľa najnovších výskumov a ako aj podľa mojej vlastnej skúsenosti rovnakú intenzitu pocitov, ako to dokáže len sex a rôzne omamujúce látky....Ak by nevznikol zvukový záznam, nemôžme dnes počuť už spomenutú Emu Destinovú a Enrica Carusa, ale ani Roberta Johnsona a prvých predstaviteľov blues, ktorí položili základ tomu, čo sa dnes nazýva rock, reggae, hip hop, či punk. A schválne spomínam tieto štyri žánre, ktoré sú vlastne zvolaniami, odpoveďou mládeže a robotníckej triedy na tlak spoločnosti. Nechcem zachádzať do sociálnej analýzy, ale....Má tu ozaj niekto pocit, že by všetky tie skvelé mená ako Mozart, Beethoven, Haydn, Bach, alebo Smetana chceli naozaj riešiť problém s ďalším narodeným dieťaťom matky žijúcej v chudobe ? Tak ako to urobil Elvis v skladbe In The Ghetto ?...Tak ako Guttenbergov vynález nám všetkým vyniesol písmenká spoza múrov kláštorov (a s týmito písmenkami priniesol knihy, knižnice, vzdelanosť, rozumovú skúsenosť, predstavivosť, demokraciu, artfórum a amazon), tak nám aj Edisonov vynález záznamu zvuku priniesol hudbu pre všetkých ( a to aj do barov, reštaurácii, supermarketov, posilovní, itunes a výťahov).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1878 začal patentom fonogramu proces demokratizácie hudby. Tento proces nám už síce priniesol technologických nositeľov zmeny , ako fonografický valec, shelakovú platňu, vinylovú platňu, cartridge, MC, CD, DAT, MiniDisc, MP3, DVD Audio, no zďaleka tento proces nie je uzavretý. Ak písané slovo, zapísaná myšlienka, nám umožňuje obohatiť (po prečítaní) svoj rozumový rozmer, tak nám aj zaznamenaná hudba, zachytená emócia, umožní obohatiť naše duchovné ja.

Určite neprichádza koniec éry nahratej hudby (recorded music). Určite sa hudba nevracia do elitárskych koncertných sál vybraných miest so vstupným šplhajúcim sa k pätine priemerného mesačného platu. Práve naopak. Záznamy hudobnej produkcie – či už vo forme LP, CD, MP3 a ostatných digitálnych formátov, sa stávajú čoraz dostupnejšími pre čoraz širšie vrstvy spotrebiteľov. A to najmä vďaka odbúraniu balastu pocitu vlastnej dôležitosti gramofónových spoločností a nástupu novej éry hudobných vydavateľstiev, ktoré svoje miesto vnímajú ako servisné centrum pre tvorivých a výkonných umelcov. Táto zásadná zmena vo vnímaní vydavateľstiev zo svojho vlastného postavenia ...z „iniciátorov tvorby“ na „distribútorov tvorby“ umožnila renesanciu pôvodneho zámeru distribúcie hudby (a hudbou vyvolávaných citov), ako to pôvodne páni Edison a neskôr páni Martin, Austin, Holzman, Stein a Ertegun mysleli : Dostať k čo najširším masám tie najkrajšie emócie, ktoré len hudba dokáže vyvolať. A k najširším masám sa nedá dostať inak, ako záznamom hudobnej nahrávky.

V čase, keď píšem tieto riadky, sa najlepší umelci slovenskej a českej scény nechávajú opakovane počuť, že pre nich je CD len vizitkou alebo merchandise, ktoré sa v lepšom prípade dá predať na koncerte. V čase, keď píšem tieto riadky viem, že 5 najpredávanejších umelcov v Českej Republike predalo počas posledných 3 mesiacov roka 2010 približne 200 000 kusov CD...Možno čelíme kríze kreativity, možno čelíme kríze presýtenosti trhu, možno čelíme kríze, kde ponuka prevyšuje dopyt. Ale určite nečelíme ničomu, čo by znamenalo koniec záznamu hudobnej produkcie.

Jaro Slavik

Jaro Slavik

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predajca umenia. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu