reklama

o cestovani

Pondelok ráno som sa zobudil v krásnej hotelovej izbe Budha Bar hotelu v Prahe v momente, keď mi práve štartovalo lietadlo do Bratislavy. Ďalší zmeškaný let.  V živote som zmeškal viac letov, než moji najbližší nalietali. Zmeškal som lety do Ameriky, do Európy, raz takmer aj na blízky východ a tento týždeň som mal ešte takmer zmeškať let z Izraelu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Pondelok ráno som sa zobudil v krásnej hotelovej izbe Budha Bar hotelu v Prahe v momente, keď mi práve štartovalo lietadlo do Bratislavy. Ďalší zmeškaný let. V živote som zmeškal viac letov, než moji najbližší nalietali.  Zmeškal som lety do Ameriky, do Európy, raz takmer aj na blízky východ a tento týždeň som mal ešte takmer zmeškať let z Izraelu...Niet sa tým prečo chváliť, len to už veľmi nedramatizujem. Túžba po cestovaní ma svojho času priviedla k mojej práci a nasýtenosť ustavičným pobehovaním po svete ma pred čosi vyše rokom zaviedla opäť domov. Zmeškaný let v pondelok ráno ma nemôže rozhodiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmeškal som ho kôli tej strašnj chrípke, ktorá sa ma pár dní nechce pustiť. Ráno bolo ozaj zlé – nehovorím o noci – a zadúšajúc sa kašľom som si objednával taxi do Bratislavy. Milujem ten zlomok sekundy, keď sa operátorovi dochádza, že si ozaj objednávam taxi do druhého štátu. Mám rád tento starosvetský spôsob cestovania. Ak by som si mohol vybrať, od určitého veku by som už cestoval len taxi a býval v hoteli. Prvýkrát som bol taxíkom v zahraničí hádam pred takými 16 rokmi. Šiel som do Budapešti na koncert Rolling Stones...Či nie...prvýkrát to bolo do Prahy, v decembri 1992. Teda pred takmer 19 rokmi. Pár dní pred rozpadom bývalého spoločného štátu. S kamarátom sme chceli navštíviť legendárny dnes neexistujúci klub Bunkr. Sám majiteľ, rovnako legendárny Richard Němčok nás totiž pozval. Odmietnuť sme nemohli, tak sme si vzali taxi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rád som vozený, a občas aj sám rád šoférujem, ale úplne najviac mám rád leteckú dopravu. Vlaky síce majú svoje čaro, ale ja som tomuto čaru nikdy nepodľahol.Prvýkrát som šiel vlakom ako dieťa do Veľkých Levárov a veľmi mi to tam smrdelo.V tom vlaku. Navyše, keď som žil v Kyjeve, každý deň som sa tlačil v preplnenom metre, kde väčšina spolucestujúcich , povedzme si narovinu, nepodporovala kozmetický priemysel kúpou dezodorantov a smrdela ešte viac.  No a potom som vlastne pár rokov chodil vlakmi denno denne na trase Bratislava – Viedeň....Autom sa človek síce prepraví relatívne pohodlne po celej strednej európe, ale sám sebe robiť vodiča, ak cestujem za prácou sa mi teda nechce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemal som k lietaniu spočiatku najlepší vzťah. Prvýkrát som letel na staršom lietadle typu Saab do Košíc..asi pred 15 rokmi. Ten prvý let bol v poriadku, ale pri prvom transkontinentálnom lete, resp. Pri návrate z našej prvej návštevy New Yorku sa niečo zlomilo a na dlhú dobu som začal mať z lietania strach. V tú noc Andrea pokojne spala na svojom sedadle a ja som zúfalo hľadel do tmy a zarezával nechty do opierky, v nádeji, že takto zmiernim ľahkú turbulenciu (dnes už viem, že to bol ten typ turbulencie, čo spôsobuje silnejší zadný vietor) a vďaka môjmu úsiliu pasažieri na tomto lete prežijú... Neskôr mi na pohode z lietania nepridali ani tie roztrasené prílety na bratislavské letisko hučiacimi strojmi typu ATR, ani tie lety so všetkými možnými východoeurópskymi leteckými spoločnosťami z konca 90tych rokov a začiatku nového desaťročia, s príletmi do Kyjeva, Moskvy, Talinnu, Sofie alebo Kišiňova, jedno či sa otvárali zboku, zozadu alebo spredu, väčšinou to boli stroje majúce svoje najlepšie za sebou. Zvučné mená leteckých spoločností ako TatraAir, CarpatAir, Air Moldova, Air Moldova International, Air Pulkovo už len dokresľujú detaily... Až prvý let súkromným lietadlom, v podstate ešte novým luxusným strojom typu Challenger na trase Bukurešť – Sofia mi pomohol odstrániť strach z lietania.Všetko som si mohol ohmatať, na všetko som sa mohol spýtať a na všetko som dostal uspokojivú odpoveď ..Mno, akrobatická vsuvka jedného skúseného pilota pri pristávaní iným, no veľmi malým ,súkromným Beechcraftom mi ten strach na chvíľu vrátila, ale celkovo som si začal lietanie užívať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nech je ako chce, v pondelok ráno som sa zobudil s príšernou chrípkou, od minulého utorka ma všetko bolí a zápasím s týmto stavom ako sa da len dá. Pred dvoma dňami, počas toho, ako som sedel v porote českej súťaže Miss som sa musel zo všetkých síl sústrediť, aby som počas večera udržal pozornosť na tie mladé baby v krásnych šatoch a dobre padnúcich plavkách. A s týmto zyvčajne problémy nemám. Nasledujúci večer som sa síce pomerne zabavil na druhom semifinálovom večere Česko Slovenskej Superstar, už som mal pocit, že všetko zlé je preč a ja som sa vyliečil a ráno som sa zobudil so smrťou na jazyku. (som chlap, chrípku prežívam ako posledné chvíle).. Veziem  sa v taxi do Bratislavy. Keďže večer letím do Tel Avivu...Najradšej by som tam došiel podriemkavajúc na tomto taxi. Za predpokladu, že by doba cesty netrvala dlhšie ako let...

PRAHA – BRATISLAVA, 22.3.2011

Jaro Slavik

Jaro Slavik

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predajca umenia. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu