reklama

Hudba v (s)tv v roku 2006

Vychutnavajuc si prve jarne luce slnka na svojej zahrade, po navrate z takmer mesacnej cesty po krajinach, kde sa medialny obraz stale vytvara a meni, teda po dlhych dnoch v Moskve, Kyjeve a Dubaji ( a po kratkej navsteve Berlina na odovzdavani hudobnych cien ECHO), kde som sa – ako inak – zapodieval hudbou a mediami a odrazom medii na pracu v hudobnom priemysle - neda mi nezacat dost provokativne. Potrebuje televizia hudbu ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Potrebuje hudba televiziu ? A co divak ? Potrebuje divak hudbu v televizii ? Akokolvek sa snazim, stale mi vychadza odpoved “NIE”. To by, samo o sebe, nebolo mozno ani tak strasne a ani prekvapujuce. Horsie je, ze neda mi neopytat sa, ci dnesny divak, ci skor, ako sa to zacalo v poslednej dobe nazyvat “spotrebitel obsahu” ( content consumer ) este potrebuje televiziu. Ak si tutuo otazku kladiem trikrat za sebou, minimalne dva razy mi vyjde odpoved NIE. NEPOTREBUJE. 

Konzumacia hudby prostrednictvom televiznych obrazoviek sa v poslednom obdobi mimoriadne zmenila. Cielova skupina, pre ktoru bola a je “televizna” hudba dolezitym kulturnym a spolocenskym vyrazovym prostriedkom, pre ktorych je hudba sucastou sebadefinicie ma dnes vyse 30 rokov - u tych najmladsich rocnikov – a vyse sestdesiat rokov u tych, pre ktorych boli zaciatky Beatles a Rolling Stones zaciatkami ich vlastneho vnimania hudby ako najsilnejsej a najemotivnejsej sucasti kutlury.Najma rocniky dnesnych 30-tnikov a 40-tnikov, tych, pre ktorych vlastne vzniklo “prve radio s obrazom” – MTV, najma tieto rocniky potrebovali na lepsie vnimanie hudby televiznu obrazovku. Videoklip, ktory vznikol ako prirodzeny dosledok coraz vacsej prezentacie hudby na televiznych obrazovkach vyniesol cely hudobny priemysel do neba sa dotykajucich vysok. Pritom cela hodnota hudobneho priemyslu bola zanedbatelna (aj ked hovorime o 40 miliardach USD v najlepsich rokoch) v porovnani s hodnotou hudobneho televizneho priemyslu. Tento (televizny hudobny) priemysel pritom vznikol ako parazit – opakujem parazit a nie symbioticky spolutvor – hudobneho priemyslu, kedy vlastny obchodny model bol postaveny na dokonalej kapitalizacii moznosti televizie a popularity hudobnikov. Niekde v polovici osemdesiatych rokov mozeme teda hovorit aj o vzniku “celebrity culture”. Kedze spolocensky system nam do roku 1989 nedovoloval ani len nahliadnut do celebrity culture a na program stanic ako MTV, vznikol v 90-tych rokoch v celej vychodnej Europe dopyt po hudbe na televiznej obrazovke. Bohuzial, toto obdobie sa nikdy nevyznacovalo mudrostou tvorcov a dramaturgov ( a tu si strielam, pochopitelne aj do vlasntych radov, suc spolutvorcom zopar televiznych hudobnych programov v rokoch 1994 – 2000). Nemali sme sa kde ucit a mylne sme sa domnievali, ze kopirovanim urcitych jednoduchych televiznych programov (hitparad, slager parad, monotematickych blokov) , mapovania situacia (vysielania koncertov) dokazeme nasytit potreby hudobnych divakov. V podstate sa to aj podarilo, ale scasti ako kuzlo nechceneho a scasti ako vysledok ohraniceneho vyberu.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dnesnej dobe, ktora coraz viac vnima jedinca ako samostatnu cielovu skupinu, v dnesnej dobe, ked celosvetovo najviac spotrebuvavanym obsahom je obsah vvytvoreny spotrebitelom (user generated content), tak v dnesnej dobe je otazka co s hudbou v televizii nielen zastarala, ale scasti aj nezaujimava a scestna.Televizia stratila caro platformy, na ktorej sa daju odprezentovat zaujimave napady, co sa tyka hudobnych projektov. Ak si uvedomime, ze minulorocne odovzdavanie europskych hudobnych cien MTV, ktore sa uskutocnilo v Kodani, sledovalo len asi 75 000 divakov v Nemecku, tak sa nemozme cudovat, ze aj ortodoxne hudobne stanice ako MTV coraz viac menia svoj format. Hovorme na chvilu o MTV – pri svojom poslednom pobyt v Moskve, som za cely tyzden, co som sledoval hudobne stanice v tejto krajine, videl na MTV jeden videoklip. (nie, nesedel som 24 hodin pred televiziou, ale princip MTV si hadam vsetci pamatame – akonahle zapnete tento kanal, pozerate nekonecny rad klipov, z ktorych bezpecne aspon cast pozntate). MTV ide este dalej - vseobecna zmena v programingu je zrejma a coraz viac dorazu sa kladie na taky tip programu, ktory umoznuje aktivne zapajanie sa samotnych spotrebitelov. Ako priklad uplne staci niektora z neprebernych reality shows s beznymi ludmi (bezni ludia neznamena vypelichane hviezdicky). Dalsi doraz sa kladie na vacsie moznosti spojenia sa s portalmi web 2.0 a nie je ani tajomstvom, ze konstrukter a sef MTV bol uvolneny z pozicie v ramci konceru Viacom prave koli tomu, ze MTV pod jeho vedenim  nedokazala najst synergie a spojit sa ani s Myspace a ani s Youtube.Vratme sa vsak na rodnu hrudu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes na Slovensku neexistuje portal, ktory by ponukal user generated content. Zatial, nie je to otazka potrebnej kapacity navstevnosti – tato navstevnost u jedneho z potencialnych kandidatov na prvy slovensky web 2.0 existuje, neexistuje dostatocne technicke zabezpecenie, ale to sad a zmenit zo dna na den, v pripade vstupu zahranicneho partnera, alebo v priebehu par mesiacov, ked sa bude tento portal priordzenym sposobom rozvijat. Dnesna denna navstevnost tohto portalu je niekde na hranici 300 000 jedinecnych navstevnikov. Aby sme to premenili do slovenciny, tak sa bavime priblizne o takom istom pocte ludi, ktori si pozru v Slovenskej televizii zaznam koncertu Robbie Williamasa, trojnasobne viac, ako prietiahne Eros Ramazotti, 6 nasobne viac, ako skupina Coldplay, alebo desatnasobne viac ludi, ako si v TV pozrie zaznam z hudobneho koncertu Spievajuce Divy.Televizia stratila svoje sexy caro z cias, kedy byt na obrazovke znamenalo aj byt slavym, zvysit svoju popularitu, svoju predajnost hudobnych nosicov, svoju navstevnost koncertov. Nielenze televizne hudobne formaty sa nedokazali dostatocne inovovat (karaoke sutaz pop idol nie je o hudbe, ale o zosilnovani a personifikacii cudzej popularity, pripadne o popularite hitu. Charizma vitazov oboch rocnikov je nizsia ako charizma esbeeskara v hypermarkete), stratili na svojej aktualnosti a ludia ich prestali sledovat…a vnimat ako mienkotvorne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, pri konfrontacii so spotrebou hudby cez televizne obrazovky uz davno nestoji otazka “CO?” alebo “KEDY?”, rozhodujuca otazka zacina byt coraz viac “AKO”(sa dostat k spotrebitelovi). Tu, obavam sa, nedokaze sebalepsia programova ponuka, zanrova pestrost, atraktivnost vysielacich casov, ci najdokonalejsi televizny marketing ziadne cary. Ludia program v televizii o hudbe a s hudbou budu pozerat coraz menej menej a menej. Zivotny cyklus tohto druhu zabavy na chyli ku koncu. Alebo aspon ta cast hudobnej zabavy, ktoru sme poznali v rokoch 90tych a v prvej polovici tohto desatrocia. (Zaujimavy trend nastal napriklad v galaprogramoch. Dramturgovia a tvorcovia televiznych program prestali pozyvat zahranicne velke hudobne hviezdy. Preco ? Pretoze ani ich ucast nic nezemeni na sledovanosti a navyse, divakovi je to uplne jedno. )Opakujem sa, hudba v televiznom vysielani konci, rovnako ako svojho casu skoncili televizne inscenacie, ako skoncila instantna fotografia, ako skoncili pisacie stroje, ako skoncili pracovne soboty, ako skoncili freonove spreje ci sifonove flase. Mozme mat lahky sentiment za tymito vecami, ale skutocnost je taka, ze tieto veci patria na smetisko dejin, pretoze ich nahradili ine veci, ktore su viac pripravene na pouzivanie a su viac sexy. Namiesto inscenacii su tu telenovely, instatnu fotografiu nahradila digitalna, pisacie stroje skoncili s nastupom PC, pracovne soboty nahradza efektivnejsia praca, freonove spreje nahradili tlakove a sifonove flase nekonecna ponuka farebnej sladenej a obublinkovanej vody. Zivotny cyklus sa chyli ku koncu. A argument, ze stale ostane cielova skupina, ktora bude hladna za starymi formatmi ako televizna hitparada, ci slagerparada, zial, neobstoji. Ved cele generacie scenaristov pouzivali pisaci stroj a dnes pracuju na pocitacoch…Bud sa prisposobime, alebo vyhynieme, takto jednoduche to je. Stary dobry zakon evolucie funuguje aj v tomto prostredi. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Najvacsie nebezpecenstvo pre TV prichadza pravdepodobne zo strany pocitacoveho, ci lepsie povedane technologicko – komunikacneho priemyslu, ktory uz dnes pomerne uspesne zacina pracovat s formatmi VOD (video on demand), ci IPTV (internet protocol TV), kde je divak priamo sam sebe programovym riaditelom. Tento priemysel bude potrebovat neustale novy a novy obsah, program a urcite bude hladat synergie aj s klasickymi televiziami, ale do akej miery bude tento dialog vedeny ako rovny s rovnym dnes nedokazem odhadnut. S najvacsou pravdepodobnostou tieto velke technologicke spolocnosti si budu kupovat program priamo u jeho tvorcov, teda filmovych studii, hudobnych vydavatelstiev a produkcnych spolocnosti. Ci budu tieto interaktivne televizie potrebovat nieco z programu klasickych televizii ? S najvacsou pravdepodobnostou ano, najma teda ako hovorime o archive, ktory v pripade verejnych televizii je skutocne hlboky a siroky. Zial, sucasna ne-flexibilita verejnych televizii, co je dlhorocnym problemom najma na Slovensku priam predpoklada ne-spolupracu s tymito novymi formami sirenia televizneho programu. 

 Ake su vyhliadky do buducnosti – ak sa mame zamerat na hudbu v ponuke televiznych stanic, ci priam v STV ? Okrem programu, ktory vychadza priamo z definicie tejto ustanovizne – teda okrem vysielanie pre mensiny atd, MUSI televizia zaujat jednoznacne proaktivny postoj a MUSI sa stat spolutvorcom, spoluproducentom, iniciatorom novych hudobnych pocinov. Pochopitelne, televizia nema suplovat pracu hudobnych agentov alebo hudobnych vydavatelov, ale moze sa stat majitelom velkeho archive koncertnych vystupeni. (Cely svet ocakava, kedy sa objavia na trhu prve HDDVD nahravky z Montreaux Jazz Festivalu. Bude sa jednat o vizualnu hudobnu udalost cislo jedna tohto alebo buduceho roka. Budeme vsetci mat moznost vidiet jedinecne koncerty Nina Simone, Deep Purple, BB King, Aretha Franklin, Ella Fitzgerald, James Blunt atd atds atd, 40 rokov legendarnych koncertov.) Preco by STV nemohlo vyuzit svoj archive z Bratislavskych jazzovych dni a vstupit na medzinarodnu scenu s nemenej atraktivnymi titulmi koncertov Al Di Meolu, Michella Petrucianiho, Bobby McFerrina, a mnohych dalsich legiend ?Preco sa STV nepodiela napriklad na TV a naslednom DVD uvedeni takeho titulu ako je legendarna operetta Gejza Dusika – POD CUDZOU VLAJKOU, ktory nedavno bol po 60 (!!!) rokoch znovu uvedeny na nase sceny ?   Preco STV nezmapuje zlepsujucu sa situaciu v slovenskych hudobnych kluboch a preco STV nezacne s vlastou ediciou uvadzania kvalitnej hudby ? Preco musel taky skvely talent – ako skupina GHYMES – “odist” do Madarska, aby tam vystupili na vrcholy hitparad a uspesnosti, ked toto je presne kapela, ktorej priestor je v programe STV ? Preco neponukne STV novu zaujimavu alternativu na uvedenia novej hudby (sucasnej klasickej hudby), symfonii , ci baletu ? Na toto vsetko vsak treba STV vratit tym, ktorym patri – t.j. verejnosti. Pretoze verejnost, to su jednak divaci a konzumenti, ale aj tvorcovia. A mozno sa opakujem, sluzbu verejnosti coraz viac vykonavaju IPTV a WEB2.0 moznosti, ako verejnopravne televizie.  

Ked zaciatkom 60 tych rokov povedali mocni sefovia gramofonovej spolocnosti slavnu vetu “Ale vy sa radsej vratte do obchodu a predavajte tam platne v Liverpoole, z tych vasich 4 chlapcov nikdy nemoze byt ziadna slavna kapela, pan Epstein…”. Nikto nemohol tusit, ze prave poslali prec buducnost rock and rollu. Omnoho neskor a za omnoho viac penazi si potom tuto buducnost postupne kupovali . A dnes je aj na nas vsetkych, ci sa rozhodneme vyjst v ustrety televiznej buducnosti, nech znie akokolvek nezvycajne a mozno utopisticky, alebo si pockame, ako sa vsetko vyvynie a potom budeme tuto buducnost dobiehat – ak nam, pochopitelne – da niekto moznost buducnost este dobiehat… 

Vzdy, ked cestujem rad si pozriem miestnu televiziu. Uz po par chvilach si plus minus vie clovek povedat, aky styl zabavy, ake komunikacne prostriedky, technologie, ludia su v televiznej zabave preferovany. Kym v Moskve MTV jasne a priamociaro kopiruje formaty, ktore mozno uz s hudbou ani vela spolocneho nemaju, mal som stale pocit akejsi sviezosti z programu a napadu a inovacii…M1, hudobna stanica na Ukrajine sice neprinasa ziadnu velku originalitu, ale ohromnu uvolnenost moderatorov a na prvy pohlad zrejme nadsenie z hudby a aj dolezitost tohto kanalu pre miestnu hudobnu scenu. Arabske hudobne stanice priniesli – vacsinou po polnoci – videoklipovu zmes, akoby vystrihnutu u mexickych telenoviel .Ale aspon nakladnost videoklipov to dorovnava. Tesil som sa domov, ze si v sobotu dopoludnia pozriem daky hudobny program na domacej stanici…A po par minutach som ho vypol a siel na zahradu vychudnavat prve jarne luce slnka..Ono, nie ze by som nemal rad roky 90 te v televiznej hudobnej tvorbe na nasich obrazovkach, ale k svojmu zivotu ich nepotrebujem, rovnako ako nepotrebujem freonove spreje, pisacie stroje ci pracovne soboty. 

31.3.2007

Jaro Slavik

Jaro Slavik

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predajca umenia. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu